Hlavná stránka

 
Aj naša farnosť prijala pozvanie otca biskupa Štefana, cez náboženský rozhlas Rádia Lumen, na 13. ročník rozhlasovej púte do Krakova. Oslovil som nášho autobusového prepravcu p. Žulku a ten ma informoval, že pôjde autobus s našimi brezovickými pútnikmi a berie aj pútnikov z okolitých farnosti. Autobus odchádzal z farnosti 5:30 hod. Veriaci pútnici v autobuse boli okrem našej farnosti aj z farnosti Štefanov na Orave, Tvrdošín, Liesek a Hladovky. Keď sme prekročili hranicu pomodlili sme sa modlitbu za vodiča a iné modlitby a neskôr sme sa začali modliť breviár, posvätné čítanie, keď sa nám v tom 10 km pred Krakovom pokazil autobus. Museli sme počkať na autobus p. Matušku, ktorý prišiel pre nás z Krakova. Bol pred nami, keď už várku pútnikov odviezol na túto púť. Takže sme stihli aj sv. ruženec a sv. omšu, ktorú celebroval náš spišský diecézny otec biskup Mons. Štefan Sečka. Na svätej omši sa zúčastnil aj pekný počet kňazov - okolo šesťdesiat z rôznych slovenských farnosti, množstvo veriacich pútnikov zo Slovenska a samozrejme aj z Poľska. V homílii otec biskup Štefan zdôraznil 100. výročie fatimských zjavení a pekne chronologicky vysvetlil tajomstvá Radostného, Svetla, Bolestného a Slávnostného ruženca. Počasie bolo požehnané. Nesvietilo ani slnko, ani nepršalo. Bolo veľmi prijemne, takže nebol problém zvládnuť sv. omšu pod holým nebom. Popoludní bol program Rádia Lumen a o 15:00 hod. sme sa všetci v bazilike aj pred ňou pomodlili Korunku Božieho Milosrdenstva. Počas modlitby padal jemný dáždik, ktorý bol akoby padajúcou rosou. Po Korunke sme každý šli k našim autobusom na parkovisko nasmerovanými do našich domovov. Medzi týmito všetkými akciami vodič spolu s kolegom opravili autobus, takže všetko dobre dopadlo. V autobuse cestou sme sa pomodlili májovú pobožnosť a iné modlitby. Domov sme pricestovali v podvečer ešte za svetla. Ďakujem pútnikom – spolucestujúcim v autobuse, ale aj ostatným brezovickým pútnikom, ktorých som stretol na tejto púti, ktorí šli po svojej osi, či už autom, alebo autobusom z iných farnosti. Božie milosrdenstvo je bez hraníc pre tých, ktorí vzývajú meno Pánovo.

 
Veľká noc v živote kresťana znamená veľmi veľa, ba až niečo výnimočné. Prežívanie Veľkej noci cez prípravu pôstneho obdobia je na prehĺbenie vlastnej a teda individuálnej viery veľmi dôležité. Kresťan zvlášť v pôstnom období si prehlbuje vieru pokáním, sebazapieraním, odopretím niečoho, konaním skutkov milosrdenstva a presadzovaním lásky možno aj tam, kde to ide ťažšie. Je akýsi iný v morálnom a duchovnom rozmere. Vyvrcholením tohto pôstneho času je samotná Veľká noc, ktorej podstatou je Posledná večera Pánova, umučenie, smrť a slávnostné zmŕtvychvstanie. Tu si my kresťania uvedomujeme, aký nezaslúžený dar sme dostali od všemohúceho Boha. Vykúpenie a spása človeka je ten dar, ktorý si naozaj nikto z nás nezaslúžil. Aj naša farnosť pozná tento rozmer kristologickej a kristocentrickej oslavy Boha. S veľkým potešením konštatujem, že naša farnosť naplno prežívala čas Veľkej noci. Som potešený účasťou na liturgickom slávení a záujmom o život každého z nás vykúpený Kristovou krvou aj cez Veľkonočné obrady Veľkej noci. Veď za trojdnie Zeleného štvrtka, Veľkého piatka a Vigílie sme vo farnosti štyria rozdávatelia rozdali okolo 2200 svätých prijímaní. Chcem sa mojim veriacim poďakovať aj touto cestou za dôstojne slávenie Veľkonočných sviatkov. Zvlášť sa ešte raz chcem poďakovať elektronickou formou statočným mužom - učeníkom pri umývaní nôh, požiarnikom, ktorí strážili Boží hrob a ktorí ma sprevádzali pri vzkriesení Pána, organistovi Dávidovi, ktorý liturgickým spevom doprevádzal Veľkonočné obrady a spolu so svojim spevokolom vložil do toho všetky talenty, mojim kostolníkom, ktorých som pri príprave obradov trocha potrápil a taktiež šli na plný výkon, miništrantom, lektorom, žalmistom, komentátorke Evke, asistencii na Krížovej ceste, rozdávateľom svätého prijímania, kvetinárke za nádhernú výzdobu Božieho hrobu, folkloristom, ženám u pani vedúcej Jendraškovej za prípravu občerstvenia na Zelený štvrtok a všetkým ostatným, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom aktívne zúčastnili na liturgii slávenia Veľkej noci. Nech nás zmŕtvychvstalý Kristus pozdvihne k dokonalejšej viere smerujúcej k večnosti.

Do liturgicky - pôstneho obdobia sme vstúpili sväteninou poznačenou popolcom na našom čele na znak pokánia.  V tomto posvätnom čase som mal spolu s veriacimi, alebo individuálne naplánované a aj zrealizované viacero duchovných akcii. Vo farnosti som vyhlásil leteckú púť do francúzskeho mesta sv. Martina do Tours. Spolu sme mali navštíviť aj iné pútnické miesta v Paríži a jeho okolí. Individuálne som odcestoval do Paríža, aby som pripravil celú akciu - púť k spokojnosti svojich veriacich. Mal som už zakúpenú letenku

 a zabezpečený pobyt v Paríži. No veľké moje sklamanie bolo, že sa na túto púť nikto z veriacich neprihlásil s odôvodnením, že sa tešia na pripravovanú púť do Fatimy, ktorú absolvujeme v októbri. Takže som bol na púti s pánom farárom z Krivej a dvoma priateľmi.  Púť bola nádherná. V pondelok po prílete do Francúzska sme si vyšli pozrieť nočný Paríž. Na druhý deň sme zo stanice Paríž - Austerlitz vycestovali vlakom SNCF do dvestopäťdesiat kilometrov vzdialeného mesta Tours, ktoré je hlavným mestom departementu Indre – et Loire, v regione Centre-Val de Loire. Celý deň sme chodili po miestach a pamiatkach a navštívili sme katedrálu St. Gatien a baziliku St. Martin. V popoludňajších hodinách sme sa vrátili do Paríža. Na druhý deň, teda v stredu, sme mali čas na pamiatky v centre Paríža. Boli sme pri Musée du Louvre, v katedrále Notre-Dame, Les Invalides (komplex budov obsahujúci múzea a pamiatky francúzskej vojenskej histórie) a na dlhej ulici Saint Germain sme navštívili ešte niekoľko kostolov. V podvečer sme boli na Eiffelovej veži. Vo štvrtok v dopoludňajších hodinách sme sa stretli s pánom farárom Jozefom Wachalom, kňazom pôsobiacim už veľmi dlhý čas vo francúzsku. On nás autom povozil ešte raz po celom Paríži a navštívili sme aj zámok vo Versailles. Sv. omšu sme mali na Rue du Bac – Saint Catherine Laboure – Zázračná medaila a navštívili sme aj kostol sv. Vincenta de Paul. Vo večerných hodinách nás vyviezol k bazilike Sacre Coeur a tam sme sa rozlúčili. Na hotel sme išli metrom. V piatok zavčas rána sme sa autobusom dopravili na letisko v Bellevue. Bola to vynikajúca púť a teda dovolenka strávená na tom mieste, kde je pochovaný náš diecézny patrón a ktorého rok sv. Martina započal náš spišský diecézny biskup Štefan. Sv. Martin, oroduj za nás.
     Ja som bol od 27. 3. do 31. 3. na duchovných cvičeniach v Tatrách. Exerzície viedol náš emeritný otec biskup Andrej Imrich. Mal veľmi pekné prednášky o osobnosti kňaza a jeho identite pochádzajúcej od Krista. 
     Ďalej sme so žiakmi našej základnej školy postupne pripravovali po ročníkoch krížovú cestu. Každý piatok sa modlili v kostole žiaci ôsmeho, siedmeho a šiesteho ročníka, ktorú si pripravili. Nádherná bola tieňová krížová cesta, ktorú si pripravili speváci. Nedeľne krížové cesty, ktoré boli veľmi dojímavé, sa pod vedením svojho pána farára modlili matky modliace sa za svoje deti, ženy dôchodkyne, muži dôchodcovia, manželské páry a ako bonus v poslednú Kvetnú nedeľu naši tretiačikovia – prvoprijímajúce deti. Bolo mi veľmi ľúto, že malých tretiačikov som pripravil na krížovú cestu, ale nemohol som sa tejto krížovej cesty zúčastniť, pretože som musel isť pomôcť vysluhovať Veľkonočnú svätú spoveď do Trstenej. „Smotánku som si nevychutnal.“ Nepochopiteľné bolo pre mňa to, že v roku Božieho milosrdenstva na krížové cesty chodilo, či už v piatok, alebo v nedeľu, menej veriacich, asi okolo stopäťdesiat. V roku sv. Martina na krížové cesty chodilo okolo dvesto veriacich. Naozaj každý piatok a v nedeľu bolo v kostole na pobožnosti veľké množstvo veriacich, za čo im chcem aj touto cestou poďakovať. Vo farnosti v pôstnom čase sme mali modlitbové trojdnie matiek, na ktoré som bol pozvaný aj ja. Modlili sme sa pod kostolom za deti našej farnosti. Aj toto bolo veľmi dojímavé. Do našej farnosti som pozval a zavítali k nám aj koordinátorky Spišskej diecézy pani Milka Sušková z Podolínca, pani Anna Decká z Dolného Smokovca a pani Ľubomíra Straková, kubínska koordinátorka. 
     Spoločne, ako farnosť, sme mali sv. omšu v Trstenej v kostole sv. Martina. Pozval som tam veriacich mojej farnosti a urobili mi veľkú radosť. V stredu na pravé poludnie sme mali sv. omšu v kostole sv. Martina. Mojich veriacich bolo okolo stovky. Bol plný celý kostol. Ďale,j každú prvú sobotu, sa modlíme deviatnik k fatimskej Panne Márii. Ďakujem Všemohúcemu Bohu za všetky dobrodenia, ktoré nám počas Veľkého pôstu pripravil. Moje duchovné cvičenia, ktoré som absolvoval, boli vďaka nebeskému Otcovi za horlivosť a nábožnosť veriacich vo viere praktizujúcej v mojej farnosti. Je úžasné vidieť na svojich veriacich úprimnú nábožnosť prejavenú vo viere. Teraz sa pripravujeme na Veľkonočné trojdnie, kde precítime naplno milosti, na ktoré sme sa tak horlivo veriaci pripravovali pokáním.

 
Prvým marcovým dňom sme sa s celým svetom ponorili do obdobia veľkého pôstu. Popolcovou stredou sme prísnym pôstom a pokáním započali čas utrpenia Krista a Ježišovho pokúšania na púšti diablom. Mali sme dve sväté omše a to ráno a večer. Mojim potešením bola pekná účasť veriacich na týchto spomínaných svätých omšiach. Pri rannej bohoslužbe pristúpilo na popolec okolo 250 veriacich a na večernú bohoslužbu okolo 350 veriacich. Spolu sa dalo poznačiť popolom pokánia okolo 600 veriacich, čo je asi polovica našej farnosti. Bola aj pekná účasť detičiek. Mali v tomto týždni jarné prázdniny. Potešením pre mňa bola aj účasť veriacich na piatkovej Krížovej ceste a svätej omši. No najväčším potešením pre mňa bola účasť deti na fatimskej sobote, keď sme pokračovali druhým mesiacom deviatnika fatimských sobôt. Hoci fatimskú sobotu máme každú prvú sobotu v mesiaci, ale fatimské soboty od februára až do októbra, celý deviatnik majú svoj význam a špecifikáciu zvlášť v 100.- výročí od zjavenia Panny Márie vo Fatime. Na svätý ruženec a svätú omšu prišlo tridsať detičiek. Vyzval som ich v nedeľných farských oznamoch a oni prišli. A samozrejme bola aj pekná účasť veriacich. Do modlitieb krížových ciest v piatky zapájam žiakov ZŠ a to po ročníkoch a v nedeľu sa do modlitieb krížových ciest budú zapájať rôzne spoločenstvá našej farnosti. Pane daj nám silu vytrvať v pokání, aby sme naplno precítili nádherne Veľkonočné ráno.

 
Vo farských oznamoch siedmej nedele v "období cez rok" som oznámil mojim deťom vo farnosti, že dňa 24. 2. t.j. v piatok po detskej sv. omši slúženej o 16:00 hod., si opäť pod kostolom v pastoračnej miestnosti zopakujeme - tak ako to bolo pred Adventom, tak teraz to bude pred pôstom - fašiangovú diskotéku spojenú s rôznymi príbehmi z knihy O kázni a dáždnikoch. Na svätú omšu prišlo cez šesťdesiat deti a po nej sa všetky deti presunuli do pastoračnej miestnosti, ktorej sme dali opäť poriadne zabrať. Začala sa diskotéka, ktorá bola od 17:00 hod a trvala do 19:30 hod. Diskotékou nás sprevádzala Dominika Hucíkova ako hlavná disdžokejka a pomáhali jej Terezka s Paulínkou. Zabávali sme sa do sýta. Deťom som pripomenul, že teraz je čas sa radovať, ale od popolcovej stredy bude čas pokánia. Medzi tancovačkou počas pauzy sme si prečítali poučné príbehy z knihy Kazimierza Wojtowicza O kázni a dáždnikoch. Opäť sa chcem poďakovať pomocníkom a ženičkám, ktoré som oslovil a tie nám napiekli sladké fašiangové šišky, alias pampúchy. Teraz už začal čas pôstu a tu sa chceme s deťmi našej farnosti sústrediť na pokánie, aby sme sa mohli zodpovedne pripraviť na nádherné Veľkonočné ráno.