Do liturgicky - pôstneho obdobia sme vstúpili sväteninou poznačenou popolcom na našom čele na znak pokánia. V tomto posvätnom čase som mal spolu s veriacimi, alebo individuálne naplánované a aj zrealizované viacero duchovných akcii. Vo farnosti som vyhlásil leteckú púť do francúzskeho mesta sv. Martina do Tours. Spolu sme mali navštíviť aj iné pútnické miesta v Paríži a jeho okolí. Individuálne som odcestoval do Paríža, aby som pripravil celú akciu - púť k spokojnosti svojich veriacich. Mal som už zakúpenú letenku
a zabezpečený pobyt v Paríži. No veľké moje sklamanie bolo, že sa na túto púť nikto z veriacich neprihlásil s odôvodnením, že sa tešia na pripravovanú púť do Fatimy, ktorú absolvujeme v októbri. Takže som bol na púti s pánom farárom z Krivej a dvoma priateľmi. Púť bola nádherná. V pondelok po prílete do Francúzska sme si vyšli pozrieť nočný Paríž. Na druhý deň sme zo stanice Paríž - Austerlitz vycestovali vlakom SNCF do dvestopäťdesiat kilometrov vzdialeného mesta Tours, ktoré je hlavným mestom departementu Indre – et Loire, v regione Centre-Val de Loire. Celý deň sme chodili po miestach a pamiatkach a navštívili sme katedrálu St. Gatien a baziliku St. Martin. V popoludňajších hodinách sme sa vrátili do Paríža. Na druhý deň, teda v stredu, sme mali čas na pamiatky v centre Paríža. Boli sme pri Musée du Louvre, v katedrále Notre-Dame, Les Invalides (komplex budov obsahujúci múzea a pamiatky francúzskej vojenskej histórie) a na dlhej ulici Saint Germain sme navštívili ešte niekoľko kostolov. V podvečer sme boli na Eiffelovej veži. Vo štvrtok v dopoludňajších hodinách sme sa stretli s pánom farárom Jozefom Wachalom, kňazom pôsobiacim už veľmi dlhý čas vo francúzsku. On nás autom povozil ešte raz po celom Paríži a navštívili sme aj zámok vo Versailles. Sv. omšu sme mali na Rue du Bac – Saint Catherine Laboure – Zázračná medaila a navštívili sme aj kostol sv. Vincenta de Paul. Vo večerných hodinách nás vyviezol k bazilike Sacre Coeur a tam sme sa rozlúčili. Na hotel sme išli metrom. V piatok zavčas rána sme sa autobusom dopravili na letisko v Bellevue. Bola to vynikajúca púť a teda dovolenka strávená na tom mieste, kde je pochovaný náš diecézny patrón a ktorého rok sv. Martina započal náš spišský diecézny biskup Štefan. Sv. Martin, oroduj za nás.
Ja som bol od 27. 3. do 31. 3. na duchovných cvičeniach v Tatrách. Exerzície viedol náš emeritný otec biskup Andrej Imrich. Mal veľmi pekné prednášky o osobnosti kňaza a jeho identite pochádzajúcej od Krista.
Ďalej sme so žiakmi našej základnej školy postupne pripravovali po ročníkoch krížovú cestu. Každý piatok sa modlili v kostole žiaci ôsmeho, siedmeho a šiesteho ročníka, ktorú si pripravili. Nádherná bola tieňová krížová cesta, ktorú si pripravili speváci. Nedeľne krížové cesty, ktoré boli veľmi dojímavé, sa pod vedením svojho pána farára modlili matky modliace sa za svoje deti, ženy dôchodkyne, muži dôchodcovia, manželské páry a ako bonus v poslednú Kvetnú nedeľu naši tretiačikovia – prvoprijímajúce deti. Bolo mi veľmi ľúto, že malých tretiačikov som pripravil na krížovú cestu, ale nemohol som sa tejto krížovej cesty zúčastniť, pretože som musel isť pomôcť vysluhovať Veľkonočnú svätú spoveď do Trstenej. „Smotánku som si nevychutnal.“ Nepochopiteľné bolo pre mňa to, že v roku Božieho milosrdenstva na krížové cesty chodilo, či už v piatok, alebo v nedeľu, menej veriacich, asi okolo stopäťdesiat. V roku sv. Martina na krížové cesty chodilo okolo dvesto veriacich. Naozaj každý piatok a v nedeľu bolo v kostole na pobožnosti veľké množstvo veriacich, za čo im chcem aj touto cestou poďakovať. Vo farnosti v pôstnom čase sme mali modlitbové trojdnie matiek, na ktoré som bol pozvaný aj ja. Modlili sme sa pod kostolom za deti našej farnosti. Aj toto bolo veľmi dojímavé. Do našej farnosti som pozval a zavítali k nám aj koordinátorky Spišskej diecézy pani Milka Sušková z Podolínca, pani Anna Decká z Dolného Smokovca a pani Ľubomíra Straková, kubínska koordinátorka.
Spoločne, ako farnosť, sme mali sv. omšu v Trstenej v kostole sv. Martina. Pozval som tam veriacich mojej farnosti a urobili mi veľkú radosť. V stredu na pravé poludnie sme mali sv. omšu v kostole sv. Martina. Mojich veriacich bolo okolo stovky. Bol plný celý kostol. Ďale,j každú prvú sobotu, sa modlíme deviatnik k fatimskej Panne Márii. Ďakujem Všemohúcemu Bohu za všetky dobrodenia, ktoré nám počas Veľkého pôstu pripravil. Moje duchovné cvičenia, ktoré som absolvoval, boli vďaka nebeskému Otcovi za horlivosť a nábožnosť veriacich vo viere praktizujúcej v mojej farnosti. Je úžasné vidieť na svojich veriacich úprimnú nábožnosť prejavenú vo viere. Teraz sa pripravujeme na Veľkonočné trojdnie, kde precítime naplno milosti, na ktoré sme sa tak horlivo veriaci pripravovali pokáním.