Domov

 
Ešte v minulom roku, v roku 2017 som na kňazských rekolekciách v októbri oslovil priateľa redemptoristu pátra Ing. ThLic. Michala Zamkovského a poprosil ho o vykonanie svätých misii v našej farnosti. Súhlasil a sám určil aj dátum konania týchto misii. Veľmi ma to potešilo. V rámci prípravy na pripomenutie si 25. - jubilea posviacky kostola pokračujeme ročnou duchovnou obnovou. Na pastoračnej rade som členov o tom informoval a potvrdili, že mi vo všetkom budú k dispozícii. Dňa 9. 5. prišli dvaja misionári. Privítal som ich slovami oficiálneho prijatia. Ako voľakedy cela farnosť na začiatku dediny čakala otcov misionárov, tak sme ich my privítali pri vstupe do kostola. Oficiálne som im na tento týždeň odovzdal svoju farnosť. Ubytovaní boli na farskom úrade. Stravovali sa u pani Motýľovej za čo jej chcem poďakovať. Denne sme sa modlili spoločne breviár. Veriaci mali možnosť vykonať si generálnu spoveď, misionári vyslúžili sviatosť pomazania chorých nemocným, vo svätých omšiach si veriaci vypočuli nádherné prednášky a homílie, otcovia dávali denne Eucharistické požehnania, navštívili sme školu, kde páter Michal povzbudil mladých žiakov a pani učiteľky v ich viere. Chcem sa poďakovať aj pani riaditeľke, že nám pomohla v telocvični zorganizovať toto stretnutie. Na ukončení misii veriaci poďakovali misionárom za ich službu a darovali im srdečnú kyticu vďaky. Boli vidno ako veriaci v peknom počte prežívali tieto misie. Ich viera bola disponovaná pre milosti Božie prostredníctvom misionárov. Bol som svojimi veriacimi povzbudený, pretože to brali skutočne vážne. Viacerí veriaci celý týždeň prichádzali do kostola a naplno prežívali misie. Nech Pán Boh požehnáva aj naďalej túto farnosť.

 
Na 10. 4. 2018 som vyhlásil v nedeľných oznamoch brigádu okolo farského kostola. Bola vyhlásená na podnet niektorých veriacich. Je pravdou, že už asi po tri roky som brigádu neorganizoval, pretože vždy prišli niektorí horliví a upratovali aj bez môjho vedomia. Bolo to veľmi milé. Ale teraz som chcel väčšiu brigádu, pretože už prežívame prípravu pred veľkým jubileom nášho kostola. Bolo nás desať. Brigáda bola vyhlásená na utorok o 10:00 hod. Predtým však som mal mať o pol deviatej hodinu náboženstva ako obvykle s deviatakmi. Keďže boli na exkurzii, suploval som u štvrtého ročníka telesnú výchovu. Nakoľko som nebol na túto zmenu športovo vybavený, poprosil som pani riaditeľku, aby som mohol ísť na miesto telesnej von aktívne sa pohybovať po čerstvom vzduchu. Dovolila nám opustiť školu a tak sme sa vybrali na dvor ku kostolu a začali sme brigádu so štvrtáčikmi už o pol deviatej. Zbierali halúzky a nečistoty okolo kostola. Mali toľko pohybu čo ani v telocvični by sa tak nevybili. Po skončení vyučovania som sa na chvíľu pripojil a brigádnikom a zabezpečil som im nejaké občerstvenie. Títo brigádnici boli tiež veľmi aktívni. Urobilo sa pre skrášlenie okolia kostola veľa. Chcem im za obetavú službu aj touto cestou poďakovať. Šiesti členovia pastoračnej radi a traja dobrovoľníci – ďakujem. Bude ešte jedna veľký brigáda na ktorú sa teším.

Na nedeľnej svätej omši Božieho milosrdenstva som povzbudil svojich veriacich k popoludňajšej adorácii a k pobožnosti korunky Božieho milosrdenstva. Máme sa za čo modliť, prosiť a ďakovať. Napriek tomu, že jarné lúče vyhnali mnohých veriacich do prírody a stretol som ich na prechádzke, keď som sa ako obvykle modlil svätý ruženec smerom do Hájika a Teplice, povzbudil som ich, aby sme sa stretli za hodinu v kostole o tretej hodine. Naozaj, o tretej sme sa v kostole stretli v peknom počte. Hádam na takejto pobožnosti nebolo nikdy toľko veriacich ako na túto nedeľu. Keď ma v ten deň navštívil o pol štvrtej pán farár z Krivej, pýtal sa ma, čo sme mali v kostole, že stretol veľmi veľa ľudí ísť smerom od kostola. Hrdo som mu odpovedal: “No predsa Korunku Božieho milosrdenstva s Eucharistickým požehnaním.“ Matka milosrdenstva, oroduj za nás!

 
Naša farnosť tiež vstúpila do Veľkého týždňa veľkým duchovným krokom viery. Na kvetnú nedeľu sme slávili slávnostný vstup Pána do Jeruzalema. Von pred vstupom do kostolnej záhrady pod dreveným baldachýnom sme mali úvodné obrady s niektorými veriacimi, ktorí mali so sebou bahniatka (ratolesti). Potom sme spoločne vstúpili do božieho chrámu a začali sme sláviť svätú omšu. Účasť veriacich bola úctyhodná na obidvoch svätých omšiach. Účasť na svätom prijímaní bola vysoká čo zodpovedá aj veľkej účasti na svätej spovedi. Vo štvrtok sme sa kňazi celej našej diecézy stretli so svojim otcom biskupom Mons. Štefanom a slávili sme spoločne svätú omšu pri príležitosti obnovenia si kňazských sľubov a posvätenia olejov. Účasť kňazov bola vysoký. Otec biskup nám pripomenul vznešenosť kňazského úradu a hodnoty kňaza v súčasnom svete. Po svätej omši nám pripomenul, že máme od neho srdečne pozdraviť celú jeho diecézu a prianie prežívať s veriacimi radosť zo Zmŕtvychvstalého. Trojdenné slávenie Veľkej noci bolo veľmi hlboko a duchovne aktívne. Účasť veriacich na obradoch bola vysoká. Skoro každý deň sme mali rozdaných vyše sedemsto až osemsto svätých prijímaní. Na krížovej ceste hore dedinou bola tiež vysoká účasť aká tu ešte nebola. Je veľkou zaujímavosťou, že keď počas Krížovej cesty je večer pekné počasie, príde na ňu o sto ľudí menej ako je neisté jemne, daždivé počasie. Z účasti veriacich som mal radosť. Boží hrob okrem požiarnikov, miništrantov a modliacich sa veriacich strážili aj členovia novej pastoračnej rady. Vyhoveli mojej túžbe a prijali túto službu zodpovedne. Viac o slávení Veľkej noci napovie fotodokumentácia pripravená a okom objektívu zachytená pánom Jožkom Kovalikom. Chcem sa poďakovať za nádherné slávenie Veľkej noci všetkým aktívnym veriacim, kostolníkom, miništrantom, kantorom, spevákom, folkloristom, požiarnikom, kvetinárke a pastoračnej rade pri pomoci a organizovaní Veľkonočných slávnosti. Nech Zmŕtvychvstalý Kristus požehnáva aj naďalej našu farskú rodinu.

 
Dňa 20.3. 2018 som prijal od vedenia materskej škôlky a od pani učiteliek pozvánku na prečítanie nejakej peknej rozprávky v rámci mesiaca kníh, ktorým je marec. Pozvanie som s radosťou prijal a moje rozhodnutie bolo odmenené detskou radosťou na ich tváričkách. Pred obedňajším spaním som im prečítal rozprávku o malom kuriatku, ktoré sa bálo spadnutia oblohy z neba a kvôli tomu zbuntošilo svojim strachom celú zvieraciu rodinu okolo seba. Detičky pozorne počúvali a mali radosť zo stretnutia sa s kňazom. Sľúbil som im, že na budúce hoci nie v mesiaci kníh prídem ešte medzi nich a pred spaním im prečítam nejaký pekný biblický príbeh, aby sa deti trocha vzdelávali aj v náboženskej literatúre. Pozorné očká pri počúvaní oťaželi a niektoré detičky aj zaspali. Na záver sme sa s tými, ktoré ešte nespali pomodlili. Ako výslužku som dostal chutný perník a ďakovnú listinu. Ďakujem pani zástupkyni a pani učiteľkám za pozvanie.