Na nedeľnej svätej omši Božieho milosrdenstva som povzbudil svojich veriacich k popoludňajšej adorácii a k pobožnosti korunky Božieho milosrdenstva. Máme sa za čo modliť, prosiť a ďakovať. Napriek tomu, že jarné lúče vyhnali mnohých veriacich do prírody a stretol som ich na prechádzke, keď som sa ako obvykle modlil svätý ruženec smerom do Hájika a Teplice, povzbudil som ich, aby sme sa stretli za hodinu v kostole o tretej hodine. Naozaj, o tretej sme sa v kostole stretli v peknom počte. Hádam na takejto pobožnosti nebolo nikdy toľko veriacich ako na túto nedeľu. Keď ma v ten deň navštívil o pol štvrtej pán farár z Krivej, pýtal sa ma, čo sme mali v kostole, že stretol veľmi veľa ľudí ísť smerom od kostola. Hrdo som mu odpovedal: “No predsa Korunku Božieho milosrdenstva s Eucharistickým požehnaním.“ Matka milosrdenstva, oroduj za nás!





Po nádhernom sviatku Obetovania Pána, kedy som požehnal vo svätej omši Hromničné sviece, v následný deň pri rannej svätej omši, ktorá bola o 7:00 hod. a pred ňou o pol siedmej fatimský svätý ruženec, som individuálne udelil stoosemdesiatim veriacim dôchodcom, dospelým a deťom Svätoblažejské požehnanie. V evanjeliu Pán Ježiš posielal apoštolov do celého sveta, aby hlásali evanjelium. A preto som v homílii vyzdvihol úlohu svätého Otca vo svete, úlohu otcov biskupov v diecézach a úlohu kňazov vo farnostiach. Po svätej omši nasledovalo spomínané individuálne svätoblažejské požehnanie veriacim. Sv. Blažej biskup, oroduj za nás!