Na nedeľnej svätej omši Božieho milosrdenstva som povzbudil svojich veriacich k popoludňajšej adorácii a k pobožnosti korunky Božieho milosrdenstva. Máme sa za čo modliť, prosiť a ďakovať. Napriek tomu, že jarné lúče vyhnali mnohých veriacich do prírody a stretol som ich na prechádzke, keď som sa ako obvykle modlil svätý ruženec smerom do Hájika a Teplice, povzbudil som ich, aby sme sa stretli za hodinu v kostole o tretej hodine. Naozaj, o tretej sme sa v kostole stretli v peknom počte. Hádam na takejto pobožnosti nebolo nikdy toľko veriacich ako na túto nedeľu. Keď ma v ten deň navštívil o pol štvrtej pán farár z Krivej, pýtal sa ma, čo sme mali v kostole, že stretol veľmi veľa ľudí ísť smerom od kostola. Hrdo som mu odpovedal: “No predsa Korunku Božieho milosrdenstva s Eucharistickým požehnaním.“ Matka milosrdenstva, oroduj za nás!