Hlavná stránka

 
V nedeľu 11.9. 2016 som mojim veriacim vo farských oznamoch položil na obidvoch sv. omšiach otázku: ,,Kto je za to, aby na prvom a druhom stupni 1. - 9. ročníka našej Základnej školy v Brezovici viseli na stenách na viditeľnom mieste kríže s korpusom Krista?" Veriaci farnosti jednoznačne zodvihli ruky na znak súhlasu. Pýtal som sa aj v každom ročníku deti, či s touto myšlienkou súhlasia. Odpoveď bola opäť jednoznačná. Veľmi ma to potešilo. S týmto súhlasnom a radostnou odpoveďou som sa zúčastnil 27. 9. 2016 plenárneho zasadnutia rodičov školy a tam som tak isto odprezentoval svoju požiadavku. Rodičia mi tiež dali súhlas. S týmto prieskumom som napísal na Radu školy list, ktorý aj touto cestou chcem zverejniť a poďakovať sa všetkým, ktorí mi pomohli zrealizovať túto myšlienku. V prvom rade Všemohúcemu Bohu, svojím veriacim, rodičom, deťom a členom Rady školy. Možno si poviete, prečo som zvolil takýto postup k zrealizovaniu myšlienky? Je dobre ak sa takáto vec rieši diplomatickou cestou, aby nikto nemohol zneužiť a spochybniť túto myšlienku a jej zámer cez rôzne debaty a poznámky. Kríže s korpusom - ako som sa zaviazal v liste zaslanom RŠ - zakúpim a v piatok 28. 10. 2016 na detskej sv. omši posvätím a odovzdám ich pánu školníkovi na zavesenie do tried. Teší ma, že od novembra tohto roku budú naše triedy zdobiť kríže ako znak našej spásy. Túto udalosť aj zaznamenám do farskej kroniky týmito slovami. Na podnet správcu farnosti veriaci súhlasili s myšlienkou zavesiť v triedach 1. - 9. ročníka kríže s korpusom Pána Ježiša, nášho Spasiteľa. Je to významný krok k splnenie požiadavky KBS, ktorá dala do úmyslu apoštolátu modlitieb aj toto svoje prianie: "Aby sa učitelia, študenti, žiaci i zamestnanci škôl usilovali v školskom roku vnášať prvky kresťanskej kultúry do svojho života i pracovného prostredia," Príloha č. 1. - žiadosť. Príloha č. 2. - odpoveď.

 
V nedeľných oznamoch som vo farnosti vyhlásil, že opäť po troch rokoch bude v telocvični našej školy vybíjaná. Deti, ktoré budú mať záujem sa môžu nezáväzne prihlásiť a môžu si spolu s pánom farárom zahrať a zabaviť sa. Vyzval som aj rodičov, aby pozitívne reagovali na moju výzvu a tak dieťa na tento druh športu a zábavy pustili. Odkedy som prišiel do tejto farnosti, tak šesť rokov som viedol tento krúžok. Na tri roky sme si dali pauzu a opäť táto vybíjaná vo farnosti ožíva. Vybíjaná s deťmi to už nebude ako záujmový krúžok, ale na báze dobrovoľnosti a teda bez nároku na odmenu. Odmenou pre mňa bude vidieť na deťoch úsmev a radosť zo stretnutia. Od školy sme prenajali telocvičňu a tam každú stredu od 17:00 do 18:00 hod. sa tam budem stretávať s deťmi, ktoré majú dobrú vôľu sa dôstojne zabaviť. V stredu 19. 10. 2016 sme sa po prvý krát stretli v telocvični na vybíjanej. Deti prišlo viac ako jedná tretina celej školy. So mnou nás bolo 46. Deti sa už teraz tešia na ďalšie stretnutie. Ďakujem deťom aj ich rodičom za spoluprácu.

 
Aktivity farnosti Brezovica ohľadom pútí sú rozmanité. V marci roku 2011 sme putovali do mariánskych miest Lúrd a Fatimy, v októbri 2013 sme navštívili večné mesto Rím. Roku 2015 v marci sme veriaci našej farnosti vstúpili na Svätú zem v Izraeli, a v apríli roku 2015 miništranti putovali na tri dni do rakúskeho Mariazellu. V marci roku 2016 sme v roku Božieho milosrdenstva v rámci dekanskej púte navštívili Krakov, v októbri zase Staré Hory. Viackrát sme boli na púti v Krivej a každoročne putujú veriaci mojej farnosti do Levoče a Medžugoria. Od jari tohto roku som spolu s veriacimi farnosti Brezovica organizoval leteckú púť do Ríma. Na túto púť sa prihlásilo sedem manželských párov, štyria dospelí a štyri deti. Spolu nás bolo 22 pútnikov. Našou úlohou bolo prejsť všetkými štyrmi bránami hlavných bazilík, ako to robia otcovia biskupi celého sveta každých päť rokov, keď za zúčastňujú na Ad Limina so Svätým Otcom. Program našej púte: V nedeľu po druhej sv. omši sme cestovali autobusom na letisko do Krakova. Odtiaľ nám 15:55 hod odlietalo lietadlo do Ríma. Na letisku v Roma - Ciampino sme nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol na prvú zastávku metra smerujúceho na našu konečnu zastávku metra zvanom Valle Aurelia. Na hotel sme dorazili okolo 20:20 hod. O pol hodinu sme sa stretli pred hotelom a šli sme na svätopeterské námestie k bazilike sv. Petra. Je úžasne vidieť krásne osvetlenú baziliku vo večerných hodinách. Predtým sme sa zastavili v jednej z rímskych reštaurácií na večeru. Na druhý deň v pondelok sme mali v hotelovej kaplnke svätú omšu a po nej raňajky. O 9:00 hod sme sa stretli pred hotelom. V ten deň sme pešo navštívili tri baziliky a to: sv. Petra, Santa Maria Maggiore a Lateránsku baziliku. Na druhý deň po svätej omši a raňajkách sme o 10:00 hod vyšli spred hotela do štvrtej baziliky sv. Pavla za hradbami. Poobede sme mali voľný program. V stredu sme opäť po svätej omši a raňajkách o 9:30 hod opustili hotel a metrom nasmerovaným na konečnú sme prišli na autobusovú stanicu. Odtiaľ sme sa autobusom premiestnili na letisko Roma – Ciampino, odtiaľ sme odlietali o 13:25 hod. Lietadlo v Krakove pristálo o 15:05 hod. Tam sme trpezlivo čakali na autobus, ktorý nás mal odviezť domov. V Brezovici sme boli 17:30 hod. O 18:00 hod sme sa pomodlili svätý ruženec, po ktorom bezprostredne nasledovala svätá omša. To bol v krátkosti prehľad našej púte. Keďže náš otec biskup si želá, aby v nastávajúcom roku sme slávili rok sv. Martina, tak už teraz premýšľam nad leteckou púťou do mesta tohto svätca do Tours. Rátam s takým optimálnym počtom 22 - 25 pútnikov. Naše modlitby boli na rôzne úmysly. Jeden však bol spoločný, a to za našu farnosť, aby aj naďalej bola takou duchovne živou farnosťou ako je doteraz.

 
Tak ako každý rok sa koná sv. omša na vrchu Skorušina ako poďakovanie za úrodu a na počesť našich predkov, tak tomu bolo aj v nedeľu 25.9.2016. Počasie bolo neisté, ale bol som informovaný chlapcami, ktorí už boli tesne pod Skorušinou a podali svedectvo o počasí, ktoré tam vládlo. Po druhej sv. omši som vyhlásil, že sv. omša na vrchu bude. S účasťou som si bol neistý, ale nakoniec prekvapený. Chcem sa všetkým poďakovať, ktorí na sv. omšu prišli. Po sv. omši, ktorá bola o 14:00 hod. sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Videl som aktívnu a duchovnú účasť na týchto liturgických úkonoch. Teším sa na opäť na túto akciu. Bratia františkáni sa ospravedlňujú, že na ten druhý termín nemohli prísť. Prisľúbili však budúcoročnú účasť. Teší ma, že napriek mnohým pútiam, ktoré sme do teraz v tomto roku Božieho Milosrdenstva absolvovali sme si našli ešte priestor k farským tradíciám na Skorušine.

 
Vedúca klubu dôchodcov pani Hajdúková ma oslovila a poprosila, či by som nešiel s klubom dôchodcov na výlet a púť cez sviatočný deň Sedembolestnej Panny Márie do Starých Hôr . Ani chvíľu som neváhal. Keďže mala málo účastníkov, dala mi k vyhláseniu oznam, aby som veriacich v kostole informoval, že sa bude konať v našej farnosti výlet a púť. Keď som oznam vyhlásil a potvrdil svoju účasť na tomto výlete a púti, hneď sa prihlásilo toľko účastníkov, že autobus nemal dostatočnú kapacitu. V autobuse nás bolo 57 pútnikov. Vyrazili sme vo štvrtok ráno o 8:00 hod. V autobuse sme sa pomodlili Ranné chvály a modlitbu cez deň. Keď sme prišli na miesto putovania, účastníci hneď vošli do kostola, pretože za pol hodiny o 10:30 mala začať sv. omša. Neboli sme ako zájazd zahlásený k účasti na sv. omši. Dvadsať minút som spovedal a išiel do sakristie. Tam som sám čakal, kedy sa začne sv. omša. Pred sv. omšou bola Korunka k Božiemu milosrdenstvu a potom brat karmelitán prišiel do sakristie a poslal ma slúžiť sv. omšu, pretože on musí ísť spovedať pre veľké zástupy do spovednice. Bola to pre mňa česť celebrovať a tak sláviť sv. omšu na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v bazilike Navštívenia Panny Márie. Po sv. omši sme sa stretli všetci pred kostolom a spoločne sme sa vybrali po chodníčku k studničke. Tam sa každý z nás pomodlil a nabral či napil vody. Potom sme vyrazili so dediny Svätý Kríž a pozreli sme si Artikulárny evanjelický kostol. Cestou sme sa pomodlili sv. ruženec. Navštívili sme aj katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, teda kostol mojej bývalej farnosti. Cestou domov sme sa zastavili na horskom salaši nad Zubercom a v predvečerných hodinách sme šťastne docestovali domov. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým účastníkom zájazdu za skvelú atmosféru. Bolo mi s posádkou autobusu fajn. Cestou sme si zaspievali a pomodlili sa. Zvlášť sa chcem poďakovať pani Hajdúkovej, že ma oslovila a nahovorila na tak príjemný a milý výlet. Poďakovanie patrí aj šikovnému šoférovi pánovi Žulkovi. Mal som pocit zo zážitku, že sme boli ako jedná rodina. Ešte raz všetkým vďaka.