Jaroslav Barta
Na posledné dni Veľkého týždňa vám chcem ponúknuť zamyslenia o siedmich posledných slovách – vetách, ktoré povedal Pán Ježiš na kríži, ako ich máme zaznamenané v evanjeliách. Už v druhom storočí boli snahy zoradiť Ježišove posledné slová a výroky tak, aby na seba nadväzovali. V stredoveku sa na túto tému vytvárali modlitbové a liturgické pobožnosti. K týmto slovám napísal komentár napr. sv. Bonaventúra (1221-1274). Aj dnes bývajú tieto pobožnosti a zamyslenia súčasťou veľkopiatkových modlitieb pri Božom hrobe. Budem sa držať tradičného, ustáleného poradia Ježišových výrokov. Tieto slová sú adresované všetkým. Pán Ježiš ich povedal aj pre mňa.
- „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23,34).
Ukrižovanie. - 33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ (Lk 23,33-38)