Hlavná stránka

 
Biskupský úrad dal svojej diecéze na vedomie, že aj tento rok sa bude konať charitatívny turnaj kňazov troch diecéz na jej území a to v meste Ružomberok. Oslovil som preto žiakov našej školy, aby aj oni podľa záujmu podporili svojou účasťou tento zápas. Najprv sa mi prihlásila dvadsiatka žiakov a detí, no keď som v sobotu nastúpil do autobusu v stanovený čas, bol som milo prekvapený. V autobuse ma čakalo tridsať detí. Boli natešení, že môžu ísť na hokejový zápas. Keď som sa ich opýtal, či už niekedy boli na štadióne, okrem dvoch odpovedali, že nie. Tí dvaja už boli na štadióne korčuľovať sa. Autobus a tak isto aj dobrovoľné vstupné  sponzoroval farský úrad Brezovica. Deti mali všetko grátis. Odmenou mi bola radosť na ich očkách. Do Ružomberka sme prišli včas. Zabrali sme miesta. Hneď začal uvítací ceremoniál, provizórne buly hodili otec arcibiskup mons. Bernard Bober, spolu s PaedDr. Milanom Majerským, PhD. predsedom prešovského samosprávneho kraja. Prvým zápasom bol zápas domácich spišských kňazov s kňazmi Banskej Bystrice. Potom nasledoval zápas košických kňazov proti rehoľníkom. Nasledoval zápas Banskej Bystrice s rehoľníkmi a posledný zápas bol zápas Spišiakov s Košičanmi. Na rozdiel od zápasu spred dvoch rokov, kde sme boli s deťmi tiež v Ružomberku na zápase Spišiakov s Košičanmi, sme tento rok vyhrali my. Bola dobrá atmosféra. Na tribúnu nás prišli pozdraviť aj generálny vikár mons. Anton Tyrol spolu s prešovským županom. Mojim deťom sa z Ružomberka akosi nechcelo ísť domov. Chceli ešte potrajdať po ružomberských nákupných centrách. Ja som sa ich opýtal či nevymrzli dosť na štadióne. Oni že nie. Musel som im prisľúbi Tesco v Tvrdošíne. Inak by som ich domov asi nedostal. Keď som videl, čo všetko nakúpili domov, nechcelo sa mi veriť. V košíku mali župany, deky, veľké fľaše cocakoly, uteráky a podobne. Nechceli ísť domov pokiaľ všetky peniažky, čo im rodičia dali, neminú. Domov sme pricestovali večer o pol šiestej. Chcem sa poďakovať rodičom, že na tento charitatívny zápas kňazov pustili som mnou svoje deti. Tešia sa na ďalšiu spoločnú akciu ktorú som im prisľúbil. Článoček spred dvoch rokov, Záznam charitatívneho hokejového zápasu kňazov v Ružomberku - rok 2019.

Aj v utorok predpísaného dňa sme mali možnosť sa prísť pokloniť Prevelebnej Sviatosti Oltárnej do božieho chrámu sv. Cyrila a Metoda. Teší ma, že mnohí farníci našej farnosti sa prišlo do kostola pokloniť, pomodliť a poprosiť Všemohúceho o rôzne dary, potreby a milosti a zároveň mu poďakovať za udelené dary pre náš život. 

Obdobne, ako minulého roku, som pozval na koledy deti našej farnosti, ktoré boli na piatkovej svätej omši. Prišli aspoň niektoré. Predniesol som modlitby, deti dostali požehnanie, pobozkali krížik, dostali sladkú dobošku a odišli domov. Niektoré deti chceli vidieť môj vianočný stromček, tak sa prišli pozrieť a ešte zaspievať vianočné pesničky do hornej izby, kde stromček stál. Na vchodových dverách mám zapísaný deň kolied počas celého môjho pôsobenia vo farnosti. Je to farský úrad celej farnosti a preto je to dôstojne sláviť posviacku budovy spolu so svojimi farníkmi. Na koledách po minule roky boli spoločenstva ako farská rada, veriaci, dva krát deti, blízky spolupracovníci kňaza ako organisti, kostolníci, miništranti. Treba si pozrieť články spätne dozadu ohľadom tejto témy. 20*G+M+B*19.

Chcem sa poďakovať veriacim farnosti, ktorí boli duchovne disponovaní a prežívali duchovne najkrajšie sviatky roka. Teší ma, že k spoločnej svätej spovedi v našej farnosti pristúpil veľký počet penitentov. Odzrkadlením toho bol aj pekný počet veriacich na svätom prijímaní, či už na polnočnej svätej omši, rannej pastierskej svätej omši, alebo na hlavnej svätej omši. Na polnočnej a v slávnosť Narodenia Pána pristúpilo k svätému prijímaniu dohromady okolo 1600 veriacich. V deň svätého Štefana na druhý sviatok vianočný na obidvoch svätých omšiach pristúpilo sedemsto veriacich k svätému prijímaniu. Samozrejme, že v ten deň je možnosť pristúpiť k svätému prijímaniu dvakrát. Tak isto ma teší účasť na oktáve a závere kalendárneho roka. Ja sám som bol dostatočne vyčerpaný a nevládny. Preto sa chcem poďakovať touto cestou aj veriacim, ktorí mi pomáhali. V prvom rade je to pastoračná rada a jej členovia. Či už je to pri pomoci s vianočnou kapustnicou, koledovaním dobrej noviny, duchovnej prípravy slávenia Vianoc. Ďalej mi pomáhala pani Jendráškova z potravinovej predajne pri nákupe sladkosti, pani Gabika Maťagová pri varení kapustnice, chlapom z družstva pri inštalovaní ohrady s ovečkami k pastierskej svätej omši, kvetinárke Marte Pakosovej, organistovi Dávidovi k hraniu na všetkých rorátnych svätých omšiach a slávnostiach, kostolníkom a ich dcére Evke za excelentné zvládnutie prípravy liturgie, kostola a všetkých náročnosti vyžadujúcich čas. Viac boli v kostole ako doma v rodinnom kruhu. Ďalej sa chcem poďakovať pani Božene Hajdúchovej, pani Viere Pakosovej, pani Márii Lužbeťákove a pani Marte Pakosovej. Pani Daniela Števaňákova mi pomohla s dokúpením darčekov pre deti. Proste veriaci celej farnosti mi urobili radosť počas vianočných sviatkov. 

Chcem sa poďakovať veriacim, ktorí prijali do svojho domu koledníkov Dobrej Noviny. Pri koledovaní na svätého Štefana sa vykoledovalo 1.610,- €, čo je doposiaľ rekord v tejto farnosti. Peniažky sú určené na pripravené projekty v Ugande. Chcem sa poďakovať detičkám, ktoré prišli a obetovali zo svojho voľného času. Boli štyri skupiny s nízkym počtom koledníkov. Každá skupina mala vedúceho z pastoračnej rady. Ak nemohol ísť ako vedúci člen pastoračnej rady, musel si nájsť náhradu. Vedúcimi skupín, ktorým chcem poďakovať za ochotu sú Pani Veronika Motýľová, Jarmilka Pakosová, Katka Jendrášková a Lenka Škuláňová.

 
Pred dvoma mesiacmi ma oslovil Pán Ľubomír Lužbeťák, že ma v myšlienke reálnu víziu usporiadať Vianočný koncert v našom farskom kostole. Predložil mi podmienky za akých sa má uskutočniť a zrealizovať táto myšlienka. Chce na toto vystúpenie pozvať rodákov so sláčikovým orchestrom  rodinu Benických, ďalej kolegov folklórneho a speváckeho zboru z Terchovej rod. Bobáňových a s nimi spojených členov Liptova a Kysúc. Dal mi návrh termínu a programu. Ja som s tým súhlasil. Rád spolupracujem s ľuďmi, ktorí svoj projekt s farnosťou dovedú do úspešného  konca. To, že vystúpenie bolo naozaj úspešné, je dôkazom „natrieskaného“ kostola svätého Cyrila a Metoda v našej farnosti. Toto dielo si prišlo pozrieť aj mnoho veriacich zo susedných farnosti ako napr. z Liesku, Trstenej, Nižnej, Tvrdošína. Na záver mi pán Ľubomír Lužbeťák dal slovo, aby som sa vyjadril k tomuto umeleckému dielu. Osobne som bol dojatý. Nevnímal som ako rýchlo bežal čas. Ja som sa im zo srdca poďakoval, poprial všetko dobre do nového roku a utvrdil ich v tom, že majú dvere otvorene do našej farnosti aj pri ďalšom novom projekte a spolupráci s farnosťou.

 
Aj ja som sa konečne vybral domov, do Popradu, po mesiaci, aby som navštívil svojich príbuzných ešte v starom roku. Chcel som tak učiniť v štedrý deň, ale prišiel nám do toho pohreb pani Veroniky Hucikovej. Návštevu svojho rodiska som musel odložiť a hľadať iný termín v starom roku. Dobre vieme, že kňazi sú zvlášť v mesiaci december vyťažení na sto percent. Prvý piatok a stým spojená návšteva chorých, príprava Mikulášskeho večierku spojená s nákupom sladkosti, nákup hračiek pre deti chodiacich na rorátne sväte omše, náboženstvo, rorátne sväté omše, v mojom prípade vybíjaná, cyklus spoločných spovedí, opäť predvianočná návšteva chorých, príprava a realizácia kapustnice s farskou rodinou, príprava vianočnej liturgie, príprava hospodárenia a štatistik na Silvestra. A preto som chcel využiť aspoň tento deň 30.12. na návštevu rodiska. Ospravedlňujem sa speváckemu zboru za moju absenciu. Aspoň niekoľko vizuálnych záberov.