Hlavná stránka

 
V nedeľu 24. 5. 2015 bola v našej farnosti veľká slávnosť. Naši tretiačikovia mali veľký deň. S radosťou po prvý krát prijali veľký dar Eucharistického Pána Ježiša. Táto slávnosť bola v deň Zoslania Ducha Svätého. Atmosféra bola plná dojatia ako zo strany prvoprijímajúcich detí, tak aj zo strany rodičov a krstných rodičov. Deti sa na tento ich sviatok náležite pripravili ako duchovne tak ak vedomostne. Tak ako každý utorok cez malú prestávku navštívim našich druháčikov, urobil som to aj tento týždeň. Prišiel som k ním a sľúbil som im, že už mám nových kandidátov o rok na prvé sv. prijímanie. Že nebude to nik iný ako práve oni. Keby ste videli, aké boli natešené a očká mali rozjarené. Dávať deťom to najvzácnejšie čo človek v živote môže dostať Pána Ježiša je pre kňaza veľká radosť. Milé deti, prajem si ako farár tejto farnosti, aby ste vždy prežívali takú istú radosť z Pána Ježiša ako ja.

 
Dnes bol pre mojich anjelikov z tretieho ročníka základnej školy jeden z veľkých dní. O desiatej hodine sme sa zišli pod kostolom v pastoračnej miestnosti, aby mi cez náročnú skúšku ukázali čo v nich je. Ako sa pripravili na prvé sväté prijímanie. Vedeli, že som prísny a preto na skúške excelovali. Z ich odpoveďami som bol spokojný. Všetci náročnú skúšku urobili na jednotku a nezaostávali za nimi ani ich rodičia. Blahoželám. Preto som pre nich dnes vymyslel malý výlet k hrobu neznámeho vojaka. Pán prezident dnes bol tak isto na hroboch padlých vojakov a to od Dukly, Svidníka, Lipt. Mikuláša cez B. Bystricu a Zvolen na Slavín. Povedal povzbudzujúce slova tým, ktorí dnes budú na cintoríne a bude tam hrob padnutého vojaka za našu slobodu, aby mu zapálili sviečku na počesť úcty a vďaky. My máme na Grúni tiež pozostatky padnutého vojaka a tak z úcty k 70.výročiu oslobodenia od fašizmu sme sa s tretiačikmi popoludní vybrali k tomuto hrobu. Keď sme sa stretli pred farou, čuduj sa svete, každé dieťa malo sviecu a hoci som nekázal. Bol to pekný, ale náročný výlet. Oplatilo sa. Bol aj pekný deň. Na vojenskom cintoríne v L. Mikuláši je pochovaný aj môj starý otec. Česť pamiatke všetkým hrdinom, ktorí padli v nezmyselných vojnách.

 
V nedeľu 3. 5. 2015 som vyhlásil brigádu pri našom Modrom kostolíku, ktorý si farnosť na základe finančných darov od veriacich svojpomocne pred piatimi rokmi vynovila. Pri úvahe v akých farbách oživiť fasádu kostolíka mi pomohol titul kostola - Návšteva Panny Márie. A preto som sa rozhodol dať fasádu kostolíka do modrej farby s bielymi lemami. Modrá farba je symbolom Panny Márie a biele lemy znázorňujú čistotu. Po nejakom čase sa mi dostala do rúk fotka z istého časového obdobia a pri porovnaní som zistil, že som sa trafil pri kompozícii farieb. A tak tento náš Modrý kostolík je pýchou farnosti. Ženičky, ktoré prišli na brigádu - a nebolo ich málo - s láskou nám pripravili kostolík k sláveniu sv. omší a to v čase od 9.5. - 26.9.2015. Pri tejto brigáde nám pomáhali aj detičky. Spoločne sa tešíme, že sa budeme aj v tomto kostolíku pri Eucharistickej obeti zjednocovať s našou Matkou.

 
Miništranti našej farnosti si cez vianočné koledy vykoledovali nejaké peniažky. Tieto si uložili na miništrantský účet a šporili si. Peniažky použili na výlet a púť práve v týždni modlitieb za duchovné povolania do mariánskeho mesta Mariazell. Púť sa vydarila. V škole som žiakov ospravedlnil a vyrazili sme vo štvrtok na obed. Cestovali sme celé popoludnie, pomodlili sme sa sv. ruženec a večernou modlitbou sme poďakovali na mieste, kde sme boli ubytovaní. Niektorí boli prvý krát v Rakúsku a niektorí prvý krát na živo prechádzali naším hlavným mestom. Ubytovanie bolo pre miništrantov – ako sa vyjadrili – perfektné a super. Na druhý deň po raňajkách a po modlitbe z liturgie hodín – breviára sme išli do baziliky Panny Márie. Tam sme slávili sv. omšu. Prítomní boli aj pútnici z Poľska, ktorí boli na púti s rehoľným bratom. Takže na sv. omši spolu s nimi nás bolo okolo 60 pútnikov. Po sv. omši sme si pozreli baziliku, pomodlili sme sa a pred bazilikou si moji miništranti nakúpili suveníry a kráčali sme asi 5 km k jazeru Erlaufsee, tam sme sa posilnili jedlom a splnil som im svoj sľub, že sa budú člnkovať po jazere. Poprosil som miestneho pána, ktorý spravoval člnky či by sme sa nemohli trocha počlnkovať. Nebol problém. Jednu hodinu bolo jazero iba naše. Potom sme kráčali 5 km naspäť. Cestou sme sa pomodlili sv. ruženec a na hoteli vešpery. Do večierky mali voľno a potom unavení zaspali. V sobotu po raňajkách sme poupratovali izby a nastúpili sme do autobusu, ktorý smeroval priamo domov. V autobuse sme sa pomodlili sv. ruženec. Napriek tomu, že cestou sme dostali na diaľnici D1 defekt, púť sa nám vydarila. Miništranti sa už teraz tešia na ďalší výlet v roku 2016. Im sa výlet páčil a ja som trocha pri nich omladol. Chlapcov musím pochváliť, pretože boli slušní a aj zodpovední. Nebeská Matka Panna Mária nás celú púť ochraňovala. Sv. Dominik Sávio, patrón miništrantov, oroduj za nás.

 
Po príchode domov som na záznamníku započul nejaké nejasné hlasy. Chcel som vedieť, kto mi to volal na pevnú linku a zbadám viackrát volané jedno a to isté číslo. Spätne zavolám na neznáme číslo a na druhej strane sa mi ozval jeden z poľovníkov nášho zväzu. Poprosili ma, aby som im prišiel požehnať miestnosť v ktorej vystavujú spolu s poľovníkmi z Tvrdošína, Kubína a Námestova svoje trofeje. Očakávajú slušnú návštevnosť obdivovateľov lesnej zveri a nádherných paroží. Dohodli sme sa na hodine a prišiel som medzi nich. Potešila ma ich túžba aj pri takejto vystavovateľskej akcii myslieť na požehnanie. Zbadal som na stene ružence, ktoré boli urobené z parožia vysokej zveri. Posvätil som ich. Prajem poľovníkom veľa zdaru a teším sa na dohodnutú sv. omšu na sv. Huberta. Lovu zdar! Len nám ale všetko nevystrieľajte! Svätý Hubert, oroduj za nás!