Hlavná stránka

 
V nedeľných oznamoch som mesiac dopredu vyhlásil púť k blahorečeniu Anky Kolesárovej do Košíc. Na púť sa z našej farnosti nikto neprihlásil. Preto však som hľadal náhradné riešenie, byť aspoň duchovne spojený s našimi otcami biskupmi a tými, ktorí obetovali zo svojho času a z celého Slovenská prišli na toto miesto blahorečenia, na košický štadión. Bolo jasné, že veriaci budú chcieť zbierať v tento deň zemiaky, ale poprosil som ich, aby sa sústredili na proces slávenia blahorečenia. Potešilo ma, keď po dedine bolo ticho, nebehali žiadne traktory a v tichosti slávili tento deň aj vo svojich príbytkoch. Bolo to úžasné, keď o 10:00 hod. po fatimskom sv. ruženci sme slávili sv. omšu v peknom počte. V kostole nás na spoločnom úmysle zjednotenými s pútnikmi v Košiciach bolo okolo 200 veriacich. Chcem sa im touto cestou srdečne poďakovať. Nakoniec som sa dozvedel, že predsa dve farníčky boli na tejto púti. Blahoslavená Anna Kolesárová, oroduj za nás!

 
Tak, ako každý rok, máme v ten istý deň sv. omšu za vdp. dekana ThDr. Martina Hrbču, tak aj toho roku bola svätá omša obetovaná za jeho nesmrteľnú dušu. Po sv. omši sme sa opäť išli pomodliť desiatok sv. ruženca k jeho hrobu. Teší ma, že asi dvadsiati sme prosili nad jeho hrobom za spásu jeho duše. Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji!

 
Už pred rokom som sa rozhodol kaplnku Panny Márie v Teplici dať zrekonštruovať. Každý deň počas svätého ruženca som sa pri nej na tri minúty zastavil a pomodlil jeden desiatok ruženca. Tuho som uvažoval koho na túto prácu oslovím. Oslovil som pána Petra Jendraška, ktorý nám už v minulosti pomohol pri chodníku kaplnky Božieho hrobu a pri skrášlení podlahy okolo hrobu pána dekana Martina Hrbču. Ponuku na rekonštrukčné práce prijal a pustil sa do práce. Kaplnka bola obnovená a dokončená v deň našej slávnosti k 25. výročiu posviacky kostola sv. Cyrila a Metoda 8.7.2018. Vtedy, ako som už spomínal, pozvanie k slávnosti jubilea prijal pomocný krakovský biskup mons. Dr. Ján Szkodoň. Po svätej omši sme s pastoračnou radou prišli ku kaplnke a otec biskup ju posvätil. Spomenul si, že na tomto mieste pri prameni bol ako kňaz pred tridsiatimi rokmi. Potom sa z prameňa napil sviežej vody. Kovaná ohrádka okolo tejto Mariánskej kaplnky bola osadená o mesiac neskôr 22.9.2018 Do pozornosti preto dávam obnovenú kaplnku k modlitbám a pri prechádzkach okolo nej aj k nábožným povzdychom. Teší ma, že farnosť so svojimi veriacimi opäť pomohla k udržaniu a zachovávaniu farského majetku. Touto cestou sa chcem poďakovať pánovi Jendráškovi a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli na skrášlení tejto kaplnky.

 
Bratia františkáni ma oslovili, či by som si nemohol pripraviť slávnostnú kázeň na ten ich vzácny františkánsky sviatok Porciunkuly. Súhlasil som. Svojich veriacich som povzbudil, aby sa aj oni nejakým spôsobom dopravili do františkánskeho kostola sv. Juraja v Trstenej. Na svätej omši o 10:00 hod., ktorú celebroval brat Peter som sa veriacim prihovoril prvý krát a na svätej omši o 18:00 hod., ktorú som už celebroval ja, veriacim som sa prihovoril druhý krát. Potešilo ma, že veriaci z mojej farnosti boli na obidvoch sv. omšiach v peknom počte. Iste každý si chcel získať odpustky v čo najväčšej miere. Sv. František, oroduj za nás!

 
Dňa 1.7.2018 vo veku 94 rokov navždy opustila rehoľný domov v Haniske pri Košiciach a rodákov z Brezovice sr. Amantia, vlastným menom Anna Hucíková. Narodila sa 12.07.1924 v Brezovici na Orave. Sr. Amantia nastúpila do Kongregácie milosrdných sestier Sv. kríža v novembri 1947. Počas počiatočnej rehoľnej formácie pracovala ako ošetrovateľka v nemocnici v Leviciach. Po absolvovaní noviciátu v Provinciálnom dome v Podunajských Biskupiciach zložila 22.8.1950 sv. sľuby. Jej prvým pôsobiskom v týchto pre Cirkev náročných časoch bol majer v Budmericiach. Odtiaľ bola po roku poslaná ako robotníčka do továrne vo Světlej, neskôr do Nejdku. Až v apríli 1958 sa vrátila do práce v zdravotníctve v Mařeniciach u Cvikova, kde pracovala v Domove dôchodcov do augusta 1967. Potom sa už sestry mohli vrátiť na Slovensko a ona sa dostala do Matilda Huty, kde pracovala ako ošetrovateľka v ÚSS pre zdravotne znevýhodnenú mládež do apríla 1982. Ako dôchodkyňa bola preložená do Charitného domova v Cerovej. Jej neter viedla domácnosť svojho strýka pátra A. Konca CSsR na fare v Zemplínskom Branči a chcela nastúpiť ako kandidátka do našej kongregácie. No páter potreboval pomoc, preto so súhlasom svojich predstavených prišla v r. 1988 na faru Sr. Amancia spolu s ďalšou spolusestrou. V lete 1990 bol páter preložený do Kechneca. Sr. Amancia mu viedla domácnosť do júla 1994, kedy páter odišiel k sestričkám uršulínkam. Ona ako 70-ročná bola preložená do Hanisky, ktorá sa stala jej domovom na celých 24 nasledujúcich rokov. Prvých 8 rokov pracovala v kuchyni, neskôr kvôli zdravotným ťažkostiam prebrala drobnejšie služby, no všetko sprevádzala neustálou modlitbou. Posilnená sviatosťami a sprevádzaná modlitbou spolusestier odovzdala svoju dušu Pánovi života a smrti v nedeľu 22. júla 2018. Posledná rozlúčka so zosnulou sestrou Amantiou bola dňa 25.7.2018 v Haniske pri Košiciach. Na poslednej rozlúčke som sa zúčastnil ako brezovický farár spolu s manželmi Františkom a Máriou a ich dvoma synmi. Odpočinutie večné daj jej Pane!