Hlavná stránka

Obrady pamiatky Pánovho umučenia v piatok 10. apríla slávil Svätý Otec František o 18. hodine pri Oltári katedry Vatikánskej baziliky, len s niekoľkými desiatkami veriacich. Pápežský kazateľ, kapucín Raniero Cantalamessa v homílii uvažoval nad odpoveďou Kristovho kríža na drámu pandémie, ktorú ľudstvo prežíva.
Okrem iného uviedol:
Pandémia koronavírusu nás drsne zobudila z toho najväčšieho nebezpečenstva, do ktorého majú nábeh jednotlivci i ľudstvo: z ilúzie o všemohúcnosti. ...Stačil ten najmenší a neforemný prvok prírody, vírus, aby nám pripomenul, že sme smrteľní, že vojenská sila a technológia nás zachrániť nedokážu. „Človek v blahobyte to nechápe,“ – hovorí biblický žalm – „je ako zviera, ktoré hynie“ (Ž 49,21). Akú pravda ukrývajú tieto slová!
Ten, ktorý kedysi plakal nad smrťou Lazára, dnes plače nad pohromou, ktorá doľahla na ľudstvo. Áno, Boh „trpí“, tak ako trpí každý otec a každá matka. Keď to raz objavíme, budeme sa hanbiť za všetky tie obviňovania, ktoré sme robili voči nemu za života.
Boh zdieľa našu bolesť, aby sme ju prekonali. „Keďže je zvrchovane dobrý“ – napísal sv. Augustín – „Boh by nikdy nedovolil, aby v jeho dielach existovalo akékoľvek zlo, ak by nebol dosť silný a dobrý na to, aby i zo samotného zla vyvodil dobro.“
„Po troch dňoch vstanem z mŕtvych“, predpovedal Ježiš (porov. Mk 9,31). Rovnako my, po týchto dňoch, ktoré dúfame prejdú čím skôr, vstaneme z mŕtvych a vyjdeme z hrobov, ktorými sú teraz naše domovy. Nie preto, aby sme sa vrátili k predošlému životu ako Lazár, ale k novému životu ako Ježiš. K životu bratskejšiemu a ľudskejšiemu. Kresťanskejšiemu!
Plné znenie homílie pátra Raniera Cantalamessu na stránke: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200410009